Rozdiel medzi rastlinnou a živočíšnou ríšou

Rozdiely v účinku výboja blesku na rastliny a živočíchy

Najpodstatnejším rozdielom medzi živými tvormi a rastlinami je skutočnosť, že živočích, zasiahnutý účinkom blesku, je okamžite veľmi nápadne odlišný a ľahko vizuálne rozlíšiteľný od živočícha, ktorému sa nič také nestalo. Niečo podobné sa týka aj živočíchov, ktorí boli výbojom iba zmrzačení alebo poranený, a prežijú, aj keď s ťažkosťami. Takýto živočích, ktorý prežil, ak neupadol do bezvedomia (čím by sa tiež veľmi podstatne líšil od rastlín), by totiž dlhšiu dobu po poli veľmi nekoordinovane poskakoval, čím by sa od rastlín opäť veľmi významne odlišoval.

V prípade rastlín ale také pravidlá vôbec neplatia. Rastliny, pokiaľ nie sú veľmi výrazne mechanicky poškodené alebo obhorené, sa totiž dlhšiu dobu úplne nijako neodlišujú od svojho okolia, ani svoju situáciu nedajú najavo akýmkoľvek rýchlym pohybom, nieto aby po poli poskakovali - tzv Poker Face. Dokonca aj rastliny alebo tie ich časti, ktoré boli prechodom elektrického prúdu okamžite usmrtené, a to aj tie, ktoré dostali mnohonásobok elektrickej energie, potrebnej k ich usmrteniu, sú ešte niekoľko dní od rastlín akúkoľvek poškodzujúcou energiou úplne nedotknutých prakticky na nerozoznanie. Situáciu usmrtených rastlín je možné prirovnať napríklad k odtrhnutej kvetine vo vázy s vodou. Jej stonka, listy aj kvet budú ešte niekoľko dní na nerozoznanie od kvetov neutržených, aj keď už má potrebné korene úplne mŕtve. Nejaký čas ešte úplne normálne vykazujú látkovú výmenu. Mnoho úplne uhynutých častí rastliny, ktoré obsahujú už len mŕtve bunky a zdanlivo úplne suchých, môže ešte dlhú dobu plniť funkciu cievneho pletiva, a ak nie sú nejako výrazne poškodené, živé časti nimi oddelené od zvyšku rastliny môžu nerušene pokračovať v raste a naďalej sa zúčastňovať všetkých životných funkcií rastliny, tj predovšetkým fotosyntézy a látkovej výmeny, aj dozrievania, ak sa na nich vyskytujú rozmnožovacie orgány. (timelapse, foto)

Prakticky všetko rastlinstvo, ktoré bolo zasiahnuté bleskom a v dôsledku toho oslabené a poškodené, okrem toho po nejakej dobe vykazuje rad druhotných následkov a poškodení. Náhodne druhotné napadnutie oslabených rastlín a tkanív akýmikoľvek rastlinnými i živočíšnymi škodcami, hniloba koreňov a hľúz, plesne, deformácie a poškodenie plodov. Všetky takéto druhotné následky môžu byť zamenené a menej odborne vzdelanú časťou populácie omylom vydávané za pôvodnú príčinu poškodenia rastlín, a v odbornej literatúre je možné sa na mnohých miestach dočítať, že k tomu skutočne veľmi často dochádza.

Vďaka tomu, že pre laikov pole s mŕtvymi a viac alebo menej poškodenými rastlinami vyzerá veľmi často (hrubým odhadom cez 90% prípadov) ešte pomerne dlho po búrke (dni, týždne) prakticky ako nedotknuté, je pravdepodobne jednou z hlavných príčin, prečo je výbojom blesku v otázke poškodenia plodín prikladaný prakticky nulový význam, alebo význam oveľa nižší, než tomu v skutočnosti je (netýka sa odbornej literatúry). Ono pole tak vyzerá aj pre naozajstných odborníkov, zmeny by bolo možné zistiť len pomerne dôkladným laboratórnym prieskumom. Napríklad zníženie alebo absenciu metabolizmu. Presnejšie povedané, zmeny pozorovateľné sú, aj voľným okom. Ochabnutie listov, predčasné skláňanie klasov k zemi (prevažne jačmeň), spomalenie dozrievania. Je však veľmi obťažné ich rozoznať od bežnej tolerancie rastu a dozrievania, pôsobenia náhodných i nenáhodných lokálnych podmienok. Napríklad lokálne diferencie v dodávke živín, lokálne odchýlky v prísune vlhkosti. Jedná sa veľmi často o porastové príznaky (cropmarks) prejavujúce sa v dôsledku prítomnosti štruktúr v podzemiu, pozri Archeológia. Týka sa hlavne obilnin, pretože vplyv zásahu blesku do rastlín s nízkou hustotou osevu je poľnohospodárom dostatočne dobre známy a v odbornej literatúre zodpovedajúcim spôsobom spracovaný, ako je spomenuté na iných stránkach tohto webu. Poľnohospodári veľmi dobre vedia, a tiež sa v spomínanej odbornej literatúre opakovane zmieňujú a fotografiami dokazujú, že po výboji blesku do poľa s akoukoľvek pestovanou plodinou, dôjde k vzniku kruhového útvaru znateľne poškodených, alebo dokonca mŕtvych rastlín.

Obrázok "Tancujúceho Diabla" ("The Moving Devil") (pic). Je možné pokúsiť si predstaviť, ako si ľudia v minulosti predstavovali diabla? A ako interpretovali búrky a blesky? Snáď dielo Božie? Ako raj víl a nýmf? Ako tanec anjelov? Alebo radšej, ako tanec diablov? Samozrejme je správny jedine a len posledný variant. Obrázok úplne presne reprezentuje a vysvetľuje, v rámci vyjadrovacích možností a schopností dobových umelcov, že pravidelné obrazce v obilí sú formované po dopade výboja blesku do poľa, nad ktorým sa prehnala búrka. Jasnejšie už to povedať nemohli. Obrázok je jedným políčkom z celej mozaiky v rade dôkazov, že poľnohospodári a zainteresované osoby poznajú príčiny vzniku pravidelných obrazcov v obilí odjakživa. Len si všetci z ľudstva prostredníctvom prírody robia hlavne s jej pomocou desiatky rokov, stovky, tisíce rokov naozajstnú, úprimnú srandu. Snáď tak malo byť zvyšku ľudstva raz navždy dôrazne naznačené, aby sa im príliš nes ... neplietli do remesla. Predovšetkým nevzdelancom, polovzdelancom, pavedcom a samozvaným vedátorom.

Stačilo tak málo. Trocha predstavivosti, trocha interpretačných schopností, trochu ochoty riešiť náznaky a podobenstva, tiež trocha schopnosti a ochoty potlačiť vlastnú hlúposť a zaostalosť. Tiež stačilo si prečítať, čo napísal okolo roku 1652 pán Plant o poveternosti a jej dôsledkoch v Staffordshire, a problém mohol byť vyriešený. Lenže záhadologovia by prišli na desiatky rokov o svoj chliebik, rad konšpiračných teórií a o úplne nezaslúženú popularitu.

Je možné považovať za takmer istú skutočnosť, že poľnohospodári o výskyte kruhov v obilí vedia odjakživa, pravdepodobne aj tušia alebo dokonca veľmi dobre poznajú príčinu, všetky tieto informácie si odovzdávajú ústnym podaním z generácie na generáciu, a všetko sa im darí pred verejnosťou úspešne utajiť. To všetko predovšetkým preto, aby to Matke Prírode nepokazili, tú srandu, ktorú si tak úspešne po celé roky vlastne aj s ich dopomocou z nebohej laickej verejnosti robí, od doby čo ľudia ľuďmi sú (na presné datovanie existujú rozdielne názory). Po objavení kruhov v obilí sa pravdepodobne už len baví pozorovaním, ako sa po nich preháňajú skupinky najrôznejších samozvaných "vedátorov", záhadológov, ufológov, parapsychológov, pseudovedcov, vyznávačov viery v mimozemšťanov, pavedcov a podobnej zberby ako mäsiarok po hovne.

Ako je spomenuté v predošlom texte, menované typy "výskumníkov" patrí presne medzi onú nevzdelanú časť populácie, ktorá absolútne bez výnimky zamieňa príčiny a následky, a všetky druhotné následky výbojov blesku dokáže považovať za príčiny prvotné, ktoré mali všetky poškodenia a anomálie na mieste prítomné spôsobiť samy . V ich výplodoch je potom možné dočítať sa o plesňových a hubových chorobách šíriacich sa do kruhu, o hubové chorobe hmyzu ktorá zabíja muchy tak rýchlo, že sa ani nestačí pustiť steblá, a podobné voloviny. Napríklad plesňová choroba a hniloba, ktorá napadá vnútro repných buliev, pritom sa ale medzi rastlinami prenáša a rozširuje do kruhu (!). Z vnútra repy do vnútra inéj repy, bez inak viditeľného ďalšieho poškodenia rastlín. Že by nejaký bezkontaktný prenos, alebo rastlinná sugescia či autosugescia? Aj keď je potrebné brať do úvahy, že veľmi podobne sa šíri záhadologické myšlienky: Z vnútra repy (lebky) jedného záhadológa do vnútra repy iného záhadológa ...

Rozdiel medzi rýchlosťou, akú uschne rastlina, ktorá má len mŕtve korene, a neprerušený transport vody, a rastlina, ktorej bol transport vody úplne prerušený, je obrovský. V prvom prípade nastane viditeľné ochabnutiu listov až po rade dní, v druhom počas minút (budú sprievodnéfotografie)

Jedine rastliny, ktoré dostali dávku energie mnohotisíckrát prevyšujúcu dávku smrteľnú, môžu byť okamžite po výboji zožltnuté, zhnedlé, sčernelé, zuhoľnatené až obhorené (pozri "anomálie"). Takéto rastliny, ktoré skutočne vykazujú následky výboja blesku naozaj na miestach výskytu CC nachádzané sú, ako dokazujú tisíce svedectev a fotografií. Je preto nutné za ne všetkým prieskumníkom CC veľmi pekne poďakovať. Jedná sa ale v prevažnej väčšine prípadov o niekoľko kusov rastlín, v prípade obilnín sa môže jednať snáď aj o niekoľko desiatok až stoviek kusov (pri hustote tisíc rastlín na meter štvorcový). Jeden hektár ich obsahuje približne desať miliónov, a kto chce, nech sa ich tam po búrke vydá hľadať. Po uplynutiu niekoľkých dní ale po nich nebude na poli už ani pamiatky. Väčšie usmrtené rastliny sú samozrejme dlhšiu dobu po búrke ľahko rozlíšiteľné, mŕtve stonky obilia ale po krátkej dobe uschnú a rozpadnú sa na prach, podobajú sa napríklad rastlinám zemiakov druhý deň alebo dlhšie po zbere. Podstatné je, že rastliny sú natoľko poškodené, že je aj prerušený ich kolobeh vody, ktorý inak môže nerušene prebiehať ešte dlho aj v takmer mŕtvych rastlinách. Rastliny v bezprostrednej blízkosti výboja (desiatky centimetrov) môžu byť výrazne poškodené aj mechanicky, mierne až do vzdialenosti niekoľkých metrov. Každopádne rastlín viditeľne poškodených je len nepatrné percento v porovnaní s rastlinami, ktoré boli síce výrazne poškodené, ale prežili, a veľmi dlho na nich nebude pozorovateľné absolútne nič.

Napríklad pani Plíšková opisuje miesto, na ktorom rastliny zožltli. Po niekoľkých dňoch tieto rastliny "zmizli" (približná citácia). Žlté rastliny boli rastliny úplne mŕtve, už počas prvého pozorovania, a počas niekoľkých dní zaschnú a rozpadnú sa natoľko, že už ich zvyšky ani návštevníci nepovažujú za rastliny. Bežné poľné rastliny v zelenom štádiu vzrastu, tj skôr vo vegetatívnej fáze vývoja, zaschnú len na 2-3% pôvodnej hmotnosti a objemu. Nebude na škodu umiestniť sem nejaké to Timelapse, zatiaľ aspoň niekoľko záberov. (řepka)

Ďalšou nezanedbateľnou skupinou rastlín sú také, ktoré síce zahynú, ale až v priebehu niekoľkých dní alebo dokonca týždňov. Nahromadilo sa v nich, tiež v ich koreňových systémoch a okolitej pôde prevažne pôsobením elektrolýzy toľko škodlivých chemikálií, že počas nejakej doby zahynú. Takéto rastliny usychajú veľmi zvoľna, kolobeh ich telesných tekutín nie je prerušený a nemusia byť toľko rozlíšiteľné od okolia. Vyznačujú sa napríklad hluchými klasy, ale ak sú zasiahnuté energiou až v čase, keď už sú zrná podstatne vyvinutá, aj keď napríklad len v období mliečnej zrelosti, môžu aj dozrieť, aj keď nie v takej kvalite ako u nezasiahnutých rastlín. Semená môžu byť menšie, nezvyčajne tvarované - zoschnuté, pokrútené, pretože miesto typického dozrievania aké prebieha v zdravých rastlinách už len skôr vysychala do svojej konečnej podoby. Všetky prípady poškodenia rastlín popísané v tomto odseku tiež boli prieskumníkmi na miestach výskytu Crop Circles opakovane nachádzané, a je nutné im za to veľmi pekne poďakovať.

Zárodok sa síce vyvinul do tej miery, že je schopný vývoja, ale môže byť poškodený, a zvyšok semena podporujúci klíčenie, predovšetkým zásoby škrobu, nemusí byť vyvinutý do tej miery, ako u úplne nepoškodených a zdravo dozretých semien.

Porast sa v takom prípade môže výrazne odlišovať farbou od nepoškodených dozrievajúcich rastlín. To samozrejme neznamená, že zo zŕn nebude možné zomlieť múku a z tej upiecť žemle. Klíčivosť zŕn bude s veľkou pravdepodobnosťou trochu slabšia, a aj tie, čo by vyklíčili, nemusia zdarne dokončiť vývoj. Nemusia mať dostatok zásobných látok k tomu, aby sa rastlinka dostala až nad zem.

Časť ich tkanív môže byť poškodená prebiehajúcimi negatívnymi vplyvmi, preto môžu dosahovať aj nezvyklých tvarov.

Rastliny len poškodené nezahynú vôbec, ale na nejaký čas znateľne spomalia vývoj. Prejaví sa u nich podstatnou mierou nerovnomernosť dozrievania, nastane obdoba šoku z presadenia. Mechanizmus rastu rastlín po poškodení elektrickým prúdom bude venované oveľa viac miesta na iných stránkach. (chronológia, EPP a ďalšie)

V prípade záujma kontaktujte cropcirclesonline@gmail.com