Originál v češtine - kruhy-v-obili-publikovanie-text-3. Ospravedlňte prosím, chyby strojového prekladu.
lightning
3. publikovaný text
text uverejnený mimo domovskej stránky www.cropcirclesonline.cz
crop circles
Learn about thunderstorms RSS feed

Domovská stránka

13. januára 2012 www.sarden.cz

V prípade záujma kontaktujte cropcirclesonline@gmail.com

 
pokračovanie predchádzajúcich úvah

Úvaha:

Kruhy v obilí

 3

 

 

Fázy procesu poliehania, poškodenia, oslabenia - Chronológia

      Budú tu zjednodušene vysvetlené princípy vzniku najjednoduchšieho obrazca, obyčajného kruhu - jediným nerozvetveným výbojom blesku, a chronológia vzniku takého kruhu v priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov po výboji blesku. Popisované princípy je ale možné vztiahnuť aj na oveľa zložitejšie obrazce. Mimochodom, každý jednotlivý obyčajný kruh v obilí tak vlastne veľmi nápadne pripomína zobrazenie prechodu prúdu vodičom prostredníctvom kovových pilín. Stonky obilia nahrádzajú magnetické piliny. V okamihu výboja sa správajú ako strelka kompasu. Photo 1 (montáž JL). Zjednodušene vyznačuje, kam až dosahovali elektrické účinky výboja, a ďalej už nie. S týmto tvrdením budú určite všetci doterajší samozvaní Crop Circles prieskumníci nesúhlasiť, budú proti nemu protestovať, budú sa proti nemu dokonca aj búriť a hroziť vztýčenými pästičkami, to je ale asi tak naozaj všetko, čo s tým alebo proti tomu môžu oni aj ktokoľvek z nás robiť.

 

     Zo všetkého najdôležitejšie je ale znovu nutné poznamenať, že všetky tu popisované princípy sa týkajú PREDOVŠETKÝM úplne bežne, nepravidelne poľahnutého. Či naozaj veľmi výnimočnú zhodú náhod vznikne obrazec pravidelný, napríklad kruh, záleží predovšetkým na tom, akým spôsobom sa odohrá Fáza 1 - Expozícia. Ak prebehne dostatočne súmerne, a ďalšie fázy to príliš "nepokazia", pravidelný objekt vzniknúť môže.

 

Fáza 1. Expozícia.

      Kanál blesku má priemer 5 mm, nikdy cez 10 mm (ani v prípade najsilnejších výbojov, ktoré majú vrcholový prúd takmer milión ampér, pozri odbornú literatúru). Výboj blesku sa chová ako drôt, natiahnutý medzi nebom a zemou, cez ktorý preteká prúd niekoľko sto tisíc ampér, a v niektorých prípadoch vedie okamžite hlboko pod zem. Zďaleka nie vždy - naopak, pravdepodobne takmer nikdy. Nie je ale vylúčené, že vznik niektorých pomerne presných kruhov miesto nepravidelného poľahnutia, je spôsobený okrem iného práve tým, že podstatná časť energie blesku je zvedená veľmi prudko hlboko pod zem, takže dôjde k podstatne menším "parazitným expozíciám" (poškodeniu) ďalšieho obilia rôznym nepravidelným rozvedením podstatnej časti energie po povrchu pôdy a koľajami po traktore. Na mieste sa môže vyskytovať "prírodný hromozvod" (podzemný), ktorý zvedie prúd výboja pomerne rýchlo aspoň niekoľko metrov pod zem, takže jeho vedľajšie účinky mimo dosahu pomerne presného kruhu sa na povrchu prejavia už len minimálne. Hromozvod môže byť pôvodu geologického (pramene, zlomy), archeologického (doba železná, bronzová), i novodobého (zrútené lietadlo z vojny, inžinierske siete). Povrch krajiny je podložka, a obilie na ňom sa chová ako vrstva záznamového materiálu (raster). Priechodom prúdu cez "drôt" dôjde k vyžiareniu energie do okolia. Táto energia je jednak v rastlinách indukovaná (registrovateľné ekvivalentné silové aj elektromagnetické prejavy, spôsobujúce poškodenie, a dosah indukcie sú obmedzené veľmi presným kruhom), môže byť do nich privedená pôdou a koreňovým systémom (krokové napätie - veľmi presný kruh), ionizovaným vzduchom alebo korónovým výbojom (veľmi presný kruh). Koronový výboj a krokové napätie zasiahnu a poškodia rastliny v celom rozsahu ich pôsobenia približne rovnomerne, indukcia podľa vzdialenosti od kanála výboja. Nie je tiež vylúčené, že jednotlivé vymenované efekty môžu mať rozdielnu polaritu, a ich sčítaním a odčítaním sa vytvorí najrôznejšie sústredné kruhy. Všetky vymenované poškodenia tvoria za ideálnych podmienok pomerne presný kruh. Podmienky, ktoré sa aspoň čiastočne podobajú ideálnym, je možné sa pokúsiť, a len málokedy sa dajú dosiahnuť napríklad v laboratóriu. V prírode samozrejme ešte omnoho obťažnejšie, ale: Podobných pokusov (výboj ramena blesku do poľa) uskutoční príroda oveľa viac, než miliardu ročne, a sem tam jej to aj vyjde, odhadom približne v jednom prípade z milióna. Je myslené vytvorenie aspoň jedného pomerne pravidelného kruhu, všetky ostatné "prírodné pokusy" skončia "neúspechom" - vzniknú "len" nepravidelne poľahnuté plochy.

 

     Príroda tak vlastne nahrádza "nedostatky v použitom laboratórnom vybavení" počtom uskutočnených laboratórnych pokusov. Keď Automobilový Závod Leninského Komsomola vyrobil milión Moskvičov, alebo Volžské Automobilové Závody milión Žiguli, sem tam sa aj niektorý z nich dokonca aj podaril. Takýto potom ponúkli súdruhovi Brežnevovi, ktorý s ním ale nakoniec nejazdil, pretože bol na jeho vkus príliš málo opancierovaný.

 

     Niektoré steblá môžu byť silou veľmi intenzívnych vzdušných prúdov a vírov, ktoré nasledujú milisekundy po výboju a netrvajú dlhšie ako zlomok sekundy, navzájom poprepletané a takmer "zviazané", previazané a omotané, ide ale nanajvýš o milióntinu elektrinou zasiahnutého počtu stebiel. Sú nenápadne maskované v poraste a objavené až po poľahnutiu, ohnutiu stebiel k zemi. Nachádzajú sa pravdepodobne na ploche do jedného štvorcového metra, čo najbližšie kanálu výboja (pre každý jednotlivý výboj). Na mieste sa mohlo vyskytovať aj rotačné elektromagnetické pole, aj viac ako trojfázové, a pôsobiť na rastliny aj mechanicky. Rastliny sa správajú ako vodiče cez ktoré momentálne preteká indukovaný alebo vodičom privedený prúd (napr. ionizovaným vzduchom, pôdou, susednými rastlinami). Ich odpor je rádovo 1 až niekoľko Mohm / cm, záleží na štádiu rastu. Na mieste je napätie aj veľa cez niekoľko sto tisíc voltov na meter a skrz rastliny pretekajú merateľné prúdy. Prevažná väčšina rastlín, z ktorých niektoré môžu byť aj veľmi podstatne na krátku dobu mechanicky vychýlené zo svojej rovnovážnej polohy, a tým čiastočne poškodené aj mechanicky, sa vráti vďaka vlastnej pružnosti späť do polohy takmer nerozoznateľnej od tej, v ktorej sa nachádzali pred výbojom. Prebehla zatiaľ len Expozícia - do pomerne pravidelného rastra zostaveného z rastlín bola uložená určitá forma elektromagnetického záznamu. Na prevažnej väčšine rastlín nemusí byť vizuálne pozorovateľné takmer nič a z kraja poľa už vôbec nič. Typicky minimálne niekoľko dní, ale až týždňov sa tiež takmer úplne nič nedeje (vizuálne). V skutočnosti sa ale po celú popisovanú dobu už odohráva Fáza 2.

 

     O koronovém výboju bola už zmienka v niektorom z minulých dielov aj s obrázkom. Kanál výboja obklopuje ako súvislá vrstva - obal, v kolmom priemete veľmi presný kruh, a intenzita zasiahnutia rastlín vnútri neho by vďaka jeho pôsobeniu mala byť približne rovnomerná, na rozdiel napríklad od indukovaného napätia. Jeho šírka závisí takmer len na prúdu Return Stroke a samozrejme sa veľmi líši napríkad medzi výbojom 3 tisíc ampér a 600 tisíc. Na skutočnosti, že po výboji blesku kolmo do zeme môžu byť zasiahnuté rastliny obilia pomerne presne do kruhu, sa preto môže podieľať koronový výboj veľmi podstatnou mierou. Niektoré výboje nemusia dopadať kolmo, čím by sa dali vysvetliť najrôznejšie elipsovité tvary, aj polmesiace a polkruhy.

 

     K veľmi výraznému spresneniu "Expozícia kruhu" môže dôjsť ešte aspoň ďalšími dvoma rôznymi spôsobmi (pozri ďalej). V priebehu výboja sa môžu odohrávať aj veľmi zložité interferenčné efekty (mechanické aj elektromagnetické), ktoré ale budú popísané až v niektorom z ďalších pokračovaní. Za určitých okolností sa zostava niekoľkých málo, dokonca aj len iba dvoch výbojov, ktoré dopadnú vo vzdialenosti niekoľkých metrov od seba v odstupe niekoľkých desiatok milisekúnd, môže správať ako generátor obrovského rotačného elektromagnetického poľa (momentového). Ide o pole vytvárané prúdovými pulzy niekoľko sto tisíc ampér, ktoré majú strmosť nábehu aj cez 200 tisíc ampér za MIKRO sekundu. O tom ale až v niektorom naozaj veľa ďalšom pokračovaní.

 

     Keď sú z Fáze 1 - Expozície výbojom blesku vynechané všetky princípy, ktoré by mohli viesť k vzniku pomerne presného kruhu, jedná sa o typickú prvotnú príčinu úplne bežného nepravidelného poľahnutia bez ktorého by inak na akomkoľvek poli nebolo poľahnuté takmer nič. Niektoré slabšie, "dýchavičné" výboje ale môže väčšina okolitých rastlín prežiť takmer bez úhony až do zberu. Skutočnosť, že k pravidelnému poľahnutiu nedôjde po výboji blesku takmer nikdy, ide hlavne o obrazce podobné napr Photo 2, vlastné fotografie autora textu. Na mieste je prítomné vedenie VN 22kV, ktoré sa zhostilo funkcie hromozvoda. Po výboji blesku býva podstatná časť energie rozvedená do širokého okolia väčšinou vlhkým povrchom pôdy, najčastejšie prednostne koľajami po traktoroch. K prvotnému poľahnutiu všetkých, aj nepravidelných obrazcov dôjde prakticky totožným chronologickým postupom aký je popisovaný tu, často počas jedinej noci alebo za dažďa. Fotografia bola zhotovená dva až tri týždne po búrke, ešte predchádzajúci deň nebolo po nejakom poľahnutiu na celom veľkom šírom rodnom láne ani pamiatky. Kontrolované denne, fotografované.

 

     Expozícia sa prejaví predovšetkým na meristémových pletivách, tj v prípade obilia takmer výhradne apríl - máj, možno až do polovice júna. Tiež niektoré marcové, aj skoršie búrky už sa môžu prejaviť, predovšetkým v ozimnej. Vytvorenie kruhov v obilí je až neskutočne často doložené "po búrke". Búrka (stačí len vlhkosť, ale aj prípadný blesk, vietor) v takom prípade ale pôsobila prevažne už len ako Fáza 4, po ktorej došlo k zviditeľneniu obrazu, ktorý bol do rastlín zaznamenaný pred radom týždňov. Augustové blesky, aj keby vytvorili sebesložitějšie interferencie a rezonancie, sa už do rastlín zaznamenať nemôžu, záznamový materiál už nefunguje. Môžu sa prejaviť už len mechanické účinky výbojov, a spôsobiť poľahnutie, ohnutie stebiel rastlín, ktoré boli už oslabené elektrinou blesku rad týždňov predtým, niekedy v "záznamovom obdobiu" od marca do mája.

 

Fáza 2. Slabnutie rastlín (stoniek).

      Väčšina rastlín obilia obdržala síce nadlimitné (poškodzujúce), ale nie smrteľné dávky elektrickej energie. Tie v nich vytvorili škodlivé chemikálie, a ony sa s tým začnú nejakým spôsobom vyrovnávať. Priechodom prúdu po povrchu pôdy a pod ním došlo k určitej zmene chemismu pôdy (pH, zloženie živín), a situácia rastlín tak veľmi nápadne pripomína stav, ku ktorému dochádza po presadení. Je nazývaný šok z presádzania, rastlina sa po ňom vyrovnáva s veľmi podobnými problémami, a máva väčšinou za následok odhadom približne dvojtýždňovú, ale aj dlhšiu stagnáciu vzrastu a oneskorenie dozrievania. Časť rastlín po zásahu bleskom zahynie, v porastoch obilnín sa odhadom jedná len o niekoľko percent (ale aj 20-30%), a neskúsený zrak nepoľnohospodárov nemajú najmenšiu šancu niečo také rozpoznať. Vďaka zrednutiu a oslabeniu porasta pôvodnej kultúrnej plodiny môže časom dôjsť k pozorovatelnému navýšeniu rastu buriny, ktoré možno po zbere pozorovať ako jasne zelené plochy. Photo 3 - Ancona, Taliansko, obrazec zistený 10. júna 2007. Tu stav po zbere, získané z Google Earth, záber z roku 2007, súradnice N43.574443° E13.432214°. Podobných pozemných záberov Crop Circles po zbere existujú stovky.

 

     Objemnejšie rastliny (niekoľko exemplárov na meter štvorcový), ako zemiaky, cukrovka, cibuľa, bavlna môžu zahynúť všetky, pretože neprežijú integrálny zásah celej nimi obývanej plochy. Väčšinou štandardne do kruhu, ale to poľnohospodári dávno vedia a nijako sa nad tým nepozastavujú, ako už bolo niekde spomenuté. Jedno z budúcich pokračovaní seriála bude kompletne venované jedine a iba pohľadu serióznych poľnohospodárskych i botanických vedeckých a výskumných pracovníkov na následky výboja bleka do monokultúr pestovaných plodín, ako sa o nich zmieňujú v odborných periodikách a literatúre. Bude možné sa presvedčiť, že menovaní odborníci vedia naozaj veľmi dobre, čo sa v takomto prípade deje.

 

     Objavenie mŕtvych rastlín nasleduje vždy minimálne niekoľko dní, ale aj týždňov po výboji blesku. Všetky rastliny, dokonca aj tie, ktoré boli výbojom usmrtené okamžite, sú spočiatku na nerozoznanie od nepoškodených. Až neskôr začnú chradnúť (niekoľko dní, ale aj 1-2 týždne po výboji), a nakoniec úplne odumrú. Niektoré nad-letálne zasiahnuté rastliny môžu ešte nejaký čas prežívať (vykazovať známky života, tj látkovú výmenu). Potom záleží, kto navštívi také miesto skôr. Skúsený poľnohospodár konštatuje, že tu udrel blesk, nie je a nebude proti tomu nikdy ochrany a problémom sa ďalej nezaoberá. Situáciu môže vyfotografovať a zmieniť sa o nej v niektorej odbornej publikácii. Ak miesto navštívi akýkoľvek ufológ, záhadológ, alebo ktorýkoľvek iný samozvaný "odborník" na prieskum kruhov v obilí, situáciu tiež vyfotografuje (ale oveľa viac). Konštatuje, že tu pravdepodobne pristávali mimozemšťania. Alebo niečo písali na pole mikrovlnkou, laserom, alebo najradšej nejakým úplne neznámym a nezistiteľnými druhom energie. Môže sa aj spomenúť, že tam robili niečo úplne iné, alebo všetko dohromady. Napíše o tom článok pokiaľ možno do čo najviac záhadologických časopisov, čo ich na svete existuje, a jazdí s tým po záhadologických konferenciách celého sveta mnoho rokov.

 

Fáza 3. Vznik zväzkov oslabených rastlín, navzájom sa o seba opierajúcich (povrchové napätie vody, van der Waalsove sily)

    Steblá rastlín slabnú (vadnú), že už takmer neunesú vlastnú váhu. Nakláňajú sa na stranu, viacmenej náhodne, niektoré sa navzájom oprú o seba. Vytvoria sa náhodné zväzky, desiatky až stovky stebiel (niekoľko decimetrov štvorcových), ktoré by síce osamotene už vlastnú váhu neuniesli, ale za pomoci "súdruhov stojacich im nablízku" sa nakláňanie pozastaví. V tesnom dotyku sa prejaví van der Waalsove sily (povrchové napätie vody), čo dočasný zväzok na nejakú dobu znateľne spevní. Situáciu by bolo možné nazvať "oddialenie domino efektu", "domček z kariet" alebo "teepee". Opakovaným zvlhnutím a vysychaním sa rastliny môžu na dotýkajúcich miestach takmer prilepiť, a nemusí už vôbec poľahnúť až do zberu, alebo poľahnú len čiastočne a vznikne zvláštny útvar, podobný Photo 4, (Photo4.jpg) obrazec z 9.7.2006, Charlbury Hill, Oxfordshire, foto Frank Laumen, www.visiblesigns.de, montáž J.L. Vznikne niečo ako "zlepené domino" (zlepený domček z kariet).

 

Fáza 4. Motýľ (Butterfly effect)

       Funkciu motýľa môže plniť ranná rosa, dážď, vietor, búrka, blesk. Len pre zaujímavosť, aj len menovaná ranná rosa spôsobí zvýšenie hmotnosti napríklad nadzemnej časti pšenice až o tisíc ton na kilometer štvorcový (10 ton na hektár), je to ekvivalent 1mm zrážok, ale aj to je naozaj "Motýlik". Dážď môže umiestniť do stebiel pšenice celkové množstvo vlhkosti ešte asi 5x vyššie. Veľmi často poľahnutie, ohnutie stebiel k zemi (prvotné) nastane v priebehu niekoľkých hodín, prevažne za vlhka, aj keď určite existujú výnimky. V naprostej väčšine prípadov ale pokračuje na menej zasiahnutých plochách postupne ďalej od miesta zásahu až do zberu. Ako prvé poľahnú len najviac zasiahnuté plochy - niekoľko percent, pred zberom bývajú poľahnuté desiatky percent. Niekedy aj 90.

 

Fáza 5. Domino efekt

  Pomerne jednoduchý aj pochopiteľný proces, kedy sa doteraz stojace zväzky stebiel postupne pokladajú cez seba. V jeho priebehu dochádza pravdepodobne nielen k tomu, že jeden padajúci zväzok zavadí aspoň o jeden ďalší. K zemi padá veľa kilogramov materiálu na meter štvorcový z výšky priemere pol metra, môže vytvoriť nezanedbateľné prúdenie vzduchu, ktoré môže na okolné dosiaľ stojace rastliny znateľne silovo pôsobiť. Svedectvo takého javu, snáď jeden z fraktálov u Stonehenge - svedkovia popisujú postupné kladenie obilia k zemi v priebehu niekoľkých minút, medzi ktorými sa za bezvetria pohybovali poryvy vetra a zvíreného prachu. To vyvolalo zdanie, že sa akoby medzi obilím pohybuje určitý smerovaný veterný vír, vyvolaný neznámou energiou, ktorý postupne spôsobuje všetko poľahnutie. Svedkovia jahodovia si v úžase z pozorovaného deja neuvedomili, že sledujú, ako sa k zemi sa pokladá pomerne rýchlo niekoľko ton materiála. Ten sám o sebe nejaké to zvírenie vzducha a prachu vyvolá, merateľné sily, čo môže len prispieť k dokonaniu začatého diela. Prostredníctvom domino efektu je možné vyložiť aj onú inak veľmi ťažko vysvetliteľnú skutočnosť, že v niektorých Crop Circles je možné nájsť veľmi pravidelne cez seba poskladané zväzky stebiel. To sa samozrejme týka aj úplne nepravidelných tvarov poľahnutého, na zemi ležiaceho obilia, kde je možné pozorovať niečo podobné ešte oveľa častejšie. Je to len smutné potvrdenie pomerne preukázateľnej (a tiež pomerne smutnej) skutočnosti, že prevažná väčšina záhadológov, ktorí sa kedy zaoberali kruhmi v obilí, o bežne, nepravidelne poľahnuté plochy obilia v živote ani nezakopli. Photo 5 - vlastné fotografie autora textu.

 

Zhrnutie procesov, zúčastňujúcich sa chronológie vývoja poliehania

1. Expozícia

2. Slabnutia stoniek

3. van der Waals (povrchové napätie vody, adhézia a kohézia)

4. Butterfly efekt

5. Domino efekt

 

Časové rozvrhnutie procesov Chronológie

1 - zlomok sekundy až niekoľko sekúnd.

2 - niekoľko dní až týždňov, aj viac ako dva mesiace.

3 - niekoľko hodín až dní.

4 - niekoľko sekúnd až minút (aj dlhšie).

5 - niekoľko minút až hodín (aj dlhšie).

 

Deje 2 a 3 ale môžu prebiehať takmer neoddelené, bez nejakej ostré hranice. Deje 4 a 5 môžu zase byť samozrejme oveľa dlhšie, a na niektorých konkrétnych príkladoch, jeden dokonca veľmi typický z roku 2011, môže byť uvedená skutočnosť veľmi presne zdokumentovaná. Pozri niektoré ďalšie pokračovanie.

 

Fyzikálne a chemické (biologické) procesy, zúčastňujúci sa jednotlivých fáz vývoja poliehania

1 - elektrotechnika (indukcia, vedenie prúdu, elektromagnetické vlnenie + interferencie a rezonancie), aerodynamika, mechanika (tlakové a rázové vlny, otrasy povrchu zeme, interferencie a rezonancie mechanických kmitov povrchu zeme, vo vzduchu a na povrchu obilného lánu - veterné vlny a kruhy ), elektrochémie (následky prechodu elektrického prúdu pôdnymi roztokmi a tkanivami rastlín, chémia, termochémia, pyrolýza, redox reakcie, eliminácia krátkodobých radikálov a dočasných splodín elektrochemických reakcií s vysokým oxidačným číslom, vytvorených v rastlinách a v pôde

 

2 - chémia, biochémia, biologické a fyziologické procesy v rastline, správanie rastliny v podmienkach veľmi podobným následkom presadzovacieho šoku, eliminácia následkov pôsobenia škodlivých chemikálií z fázy 1, fytopatológia (následky pôsobenia škodlivých chemikálií = znížená odolnosť oslabenej rastliny proti všetkým rastlinným i živočíšnym škodcom)

 

3 - mechanika, fytopatológia (pokračovanie), stochastické procesy, fyzikálne deje (vdW sily, povrchové napätie vody, adhézia a kohézia)

 

4 - mechanika (proces inicializácie fáza 5), fyzikálne deje, predovšetkým proces prekonanie van der Waalsových síl, adhézie a kohézie

 

5 - mechanika, proces dočasnej transformácie potenciálnej energie na energiu kinetickú, aerodynamika (dočasné prúdenie vzduchu vyvolané padajúcimi zväzky stebiel aj jeho dočasné silové pôsobenie na doteraz stojace zväzky stebiel)

 

Poznámka nakoniec: Domino efekt môže pravdepodobne spôsobiť aj určité zaznamenateľné spresnenie pôvodne nie príliš rovnomerne "naexponovaného" okraja kruhu. Na okraji už stojí zväzky oveľa odolnejšie, nie tak silno zasiahnutých a oslabených stebiel, ako uprostred. Ich sklonenie k zemi už môže spôsobiť len spojená hmotnosť mnohých stebiel, naklonených vďaka domino efektu. Inak by pravdepodobne vydržali stáť kolmo až do zberu. Naopak iné, slabšie, zasahujúce ešte ďalej od stredu ako ostatné, štát zostanú, pretože sa im skupiny padajúcich zväzkov stebiel už vyhli, alebo nedorazili až k nim. Na priloženom nákrese je červeno znázornená plocha hypotetického obrazca znateľne zasiahnutá, zelene nezasiahnutá. Photo 6 - špirála znázorňuje priebeh domino efektu od stredu do kraja až k miestu, kde sa zastaví. 

 

To by tak bolo z dnešného monotematického dielu Chronológia všetko.

 

Jan Ledecký

 

 

     Späť na zoznam publikovaných textov  

Stránku pre vás pripravil, a všetky tu uvádzané údaje veľmi dôkladne teoreticky aj experimentálne preveril

 

Jan Ledecký

 

pz